Klimatické poměry Hronských Kosařisk a geologický vývoj Karpat

Celé území Slovenska s pohořími, kotlinami i nížinami patří do karpatské horské soustavy. Karpaty jsou mladé pásmové pohoří obloukovitého tvaru.

Pozdĺžne sa členia na Vonkajšie a Vnútorné, priečne na Západné, Východné a Južné Karpaty. Na Slovensku sa rozprestierajú hlavne Západné Karpaty.

Horstvo Západných Karpát sa utváralo koncom druhohôr a v treťohorách z mediteránneho úseku mobilnej zóny Tethys v dôsledku kolízie afrického a severoeurópskeho kontinentu.

V předkambrickém období se vytvořila Fenosarmatia nebo Praeurópa. Představuje stabilní kratogén, zaberajúci severnú a severovýchodnú Európu.

Na západnom okraji Fenosarmatie sa v starších prvohorách vytvorila mobilná zóna, zaliata morom. Na jej dne sa usadzovali staropaleozoické sedimenty veľkej hrúbky. Tieto boli v silúre a začiatkom devónu vyvrásnené kaledónskym vrásněním a vzniklo horstvo zvané kaledonidy.

Čtěte také: Jak funguje třídění odpadu?

Pri horotvorných pochodoch bola väčšina sedimentov metamorfovaná na kryštalické bridlice. Kaledonidy zaberajú západné Nórsko, sever Veľkej Británie a írska, sever Nemecka a Čiech. Kaledónskym vrásněním boli tieto územia konsolidované a väčšina z nich sa primkla k oblastiam, spevneným už predkambrickými horotvornými procesmi a vytvorili tzv.

V předpolí kaledoníd sa vytvorili ďalšie sedimentačně priestory. V nich uložené sedimenty boli vyvrásnené niekoľkými fázami hercýnskeho vrásnenia koncom starších a v mladších prvohorách. V Európe vzniklo rozsiahle pohorie, zvané hercynidy. Zaberajú prevažnú časť Pyrenejského polostrova, za Pyrenejami budujú rozsiahle územia vo Francúzsku, Nemecku a v Čechách. Vrásnenie, ktoré bolo sprevádzané na niektorých miestach magmatickou činnosťou a metamorfózou, skonsolidovalo túto časť Európy.

Na južnom okraji hercyníd medzi vtedajším európskym a africkým kontinentom vznikla nová mobilná zóna. Horotvornými pochodmi, trvajúcimi od spodnej kriedy po miocén, vzniklo rozsiahle pásmové pohorie alpidy, tzv. Neoeurópa. Tiahnú sa od severnej Afriky cez Európu, kde budujú Pyreneje, Alpy, Karpaty a prevažnú časť južnej a juhovýchodnej Európy. Alpidy dosiaľ nepredstavujú skonsolidovaný stavebný blok.

Hlavné horotvorné pochody, ktoré formovali Karpaty, prebiehali koncom druhohôr a v treťohorách. Na stavbe vnútornej časti Západných Karpát sa však zúčastňujú aj staršie horninové komplexy (prvohorně, možno i predprvohorné).

V najstaršej vývojovej etape Západných Karpát vznikla v ich priestore priehlbina, v ktorej sa striedavo usadzovali piesočnaté a ílovité sedimenty. Tie boli neskôr silne premenené. Sú to rozličné ruly, migmatity, svory, fylity. Vyskytujú sa vo všetkých pohoriach Vnútorných Karpát, kde sú súčasťou ich jadier.

Čtěte také: Nakládání s odpady v Horoušanech

Usadzovanie v morskom prostredí bolo sprevádzané i činnosťou podmorských sopiek, z ktorých sa občas vylievala bázická láva, z vyvrhovaných materiálov sa usadili tufy, neskôr premenené spolu s bazaltmi na amfibolity. Presný vek najstarších hornín sa dá ťažko určiť, pretože boli viackrát premenené (majú polymetamorfný charakter).

Premena prebiehala vo veľkých hĺbkach a za veľkého tlaku, pričom do nich prenikali z hĺbok nové látky, obyčajne žulového charakteru, čím vznikli migmatity. bol palynologickou metodou zistený staropaleozoický vek kryštalických bridlíc.

Najmohutnejšie sú vyvinuté staropaleozoické komplexy vo východnej časti Slovenského rudohoria. Gelnická skupina je charakterizovaná flyšovou sedimentáciou a mohutným kyslým vulkanizmom. Našli sa tu spóry, ktoré svedčia o kambrickom a ordovickom veku jej spodnej časti a o silúrskom a spodnodevónskom veku jej vrchnej časti.

Vrstevné komplexy boli po svojej sedimentácii mladokaledónskymi horotvornými procesmi zvrásnené a slabo premenené. Gelnická skupina tvorí ústrednú časť Slovenského rudohoria medzi Nižnou Slanou a Košicami.

Sedimentácia rakoveckej skupiny sa začína pieskovcami a piesočnatými bridlicami, ktoré ležia diskordantne (nesúhlasne) na gelnickej skupine. Vyššie sa usadili ílovité bridlice. Sedimentácia bola sprevádzaná sopečnou činnosťou. Podmorské sopky vyvrhli do vrstevných komplexov množstvo sopečného materiálu bázického charakteru. Rakovecká séria má pravdepodobne devónsky vek.

Čtěte také: Klimatické podmínky

Harmónska skupina sa vyskytuje v Malých Karpatoch. V horninovom komplexe miestami vznikli šošovky vápencov. Staropaleozoické, prípadne aj staršie komplexy hornín boli na konci devónu zvrásnené prvými varískymi horotvornými procesmi a regionálne metamorfované.

Proces prenikania granitoidnej magmy trval milióny rokov, preto vznikli rozmanité typy týchto hornín. Prvé varíske horotvorné procesy stmelili oblasť Západných Karpát do jedného celku -Slovenského masívu.

Slovenský masív bol v mladších prvohorách pevninou, len jeho južné okraje boli vo vrchnom karbone a perme rozlične zaliate morom. Vyzdvihnuté pohorie podliehalo denudácii. Vo vrchnom karbóne nastala morská transgresia. More postupujúce od juhu zalialo časť Slovenského rudohoria a miestami preniklo ďalej na sever.

Sedimenty, ktoré vznikli v tomto plytkom mori, ležia diskordantne na staršom zvrásnenom a metamorfovanom podklade. Ich ukladaním začal v karbóne po dlhom prerušení, spôsobenom prvými varískymi horotvornými procesmi, nový sedimentačný cyklus. Pri pobreží sa usadzovali pestré zlepence a pieskovce, ďalej od brehu rozličné bridlice a vápence.

Sedimentácia bola sčasti sprevádzaná diabázovým vulkanizmom. V niektorých častiach zníženín sa usadzovali pevninské sedimenty, ako pieskovce, droby, bridlice a uhoľné sloje. Slovenský masív sa na konci karbonu v dôsledku mladovarískych tektonických pohybov vyzdvihol.

Vyzdvihnutý reliéf pevniny bol veľmi členitý. Na hlbinných zlomoch vznikali depresie, oddelené od seba horskými chrbtami. V perme bola aj intenzívna sopečná činnosť. Uložením vrchnopermských sedimentov v medzihorských panvách sa skončil varísky geologický cyklus Slovenského masívu, ktorý na konci permu predstavoval mierne zvlnenú pahorkatinu.

Tektonické pohyby najmä vertikálneho smeru spôsobili, že Slovenský masív na začiatku triasu poklesol pod hladinu mora a stal sa súčasťou mediteránnej mobilnej zóny Tethys. Morské dno bolo členené na pásma s rozličnou hĺbkou, v ktorých bola rozdielna sedimentácia. Z jednotlivých pásiem vznikli pri vrásnění samostatné tektonické jednotky.

V spodnom triase bolo usadzovanie hornín ovplyvnené regresiou svetového oceánu a aridnou klímou na pevninách. V občasných jazerách a na zarovnanom povrchu hercýnskych pohorí a neskôr v severnejších zónach s plytkým morom sa usadzovali úlomkovité sedimenty, kremité pieskovce, kremence a pestré verfénske bridlice.

V jednotlivých pásmach sa v rozličných mocnostiach usadzovali tmavosivé až čierne (guttensteinské), svetlé a červenkasté (wettersteinské) vápence a dolomity. Vo vrchnom triase nastali tektonické pohyby. More sa najskôr splytčilo, neskôr sa niektoré časti vyzdvihli nad morskú hladinu. Usadili sa tmavé bridlice s vložkami pieskovcov - lunzské vrstvy, vyskytujúce sa v chočskom príkrove.

Po nich na južnom okraji šelfu sedimentovali plytkovodné dolomity. V severnejších aridných panvách v lagunárno-terestrickom prostredí vznikali sedimenty karpatského keuperu (predovšetkým pestré bridlice). Vysokotatranské pásmo zostalo vo vrchnom triase a liase vynorené.

V plytkovodnom vývoji jury vznikali pieskovce, piesočnaté vápence, bridlice, detritické vápence, krinoidové organogénne vápence. V spodnej kriede pokračovala sedimentácia z jury, s výnimkou vnútorných zón, ktoré boli vynorené.

Koncom strednej kriedy v turóne začali hlavné horotvorné procesy, ktorými sa vyvrásnili Vnútorné Karpaty a ktoré podmienili vznik rozsiahlych príkrovov. Tieto predstavovali viac procesov, ktoré úzko na seba nadväzovali, alebo sa odohrávali súčasne. V prvej etape nastalo zvrásnenie druhohorných a s nimi i starších útvarov na vrásové štruktúry.

Neskôr vznikli príkrovy, ktoré boli presunuté od juhu na sever už na zvrásnené, prípadne metamorfované druhohorné obalové série. Po hlavnom kriedovom vrásnění vo vrchnej kriede bola na väčšine územia Vnútorných Západných Karpát súš. Dôkazom toho sú výskyty kôr zvetrávania v podobe vrchnokriedových bauxitov, ktoré vznikli tropickým zvetrávaním (napr. Mojtín, Gombasek). vyskytujú zvyšky senónskych morských usadenín.

Tieto sedimenty (zlepence, sliene, piesočnaté vápence, flyšové komplexy) sa označujú ako gosauská krieda. Rozsiahlejší vývoj pokračoval v předpolí vyvrásnených Vnútorných Karpát - v pienidnej sedimentačnej oblasti a severne od nej, v sedimentačnom priestore vonkajšieho - flyšového pásma.

V pienidnom pásme (súčasť bradlového pásma) sa vo vrchnej kriede usadzovali bridlice, pieskovce, zlepence a púchovské sliene. V priľahlom sedimentačnom pásme vonkajšieho flyšového pásma však pokračovala sedimentácia aj v paleogéne.

Sedimentačně pásmo bolo rozdelené hlavnou kordillerou na dve základné časti: vnútornú - magurskú a vonkajšiu - krosniansku (sliezsku). Flyšové sedimenty (rytmicky sa striedajúce vrstvy pieskovcov a ílovcov) boli sávskou fázou vrásnenia koncom paleogénu vyvrásnené do príkrovov.

Po vyvrásnení flyšu vznikla v předpolí nového horstva čelná priehlbina (čelná priehlbina leží už mimo nášho územia, a to na Morave, Sliezsku a v Poľsku - treba ju však uviesť kvôli celkovému pochopeniu vývoja a stavby Karpát, ako i v súvislostiach s ostatnými časťami). V nej v neogéne v morskom, brakickom a limnickom prostredí vznikali zlepence, pieskovce, ílovce, slieňovce až vápence, na niektorých miestach aj uhľonosné vrstvy.

Počas štajerskej fázy vrásnenia v miocéne (karpat, spodný báden) sa sliezsky, subsliezsky príkrov a časť magurského príkrovu presunuli na čelnú priehlbinu, vnútorná časť magurských príkrovov spätne na bradlové pásmo. Pritom bolo bradlové pásmo opäť zvrásnené, čím nadobudlo veľmi zložitú stavbu.

V paleogéne vznikol vo Vnútorných Karpatoch v priestore najmä dnešného Slovenského rudohoria horský chrbát, ktorý rozdeľoval oblasť Vnútorných Karpát na severnú a južnú časť a zasahoval aj do Podunajskej a Východoslovenskej panvy. Paleogénne more postupne zaplavovalo Vnútorné Karpaty od severu smerom na juh až po zmienený chrbát. Najväčšia transgresia bola v eocéne.

V mori sa usadzovali sedimenty vnútrokarpatského paleogénu. Na jeho báze sú vyvinuté zlepence (súľovské), nad nimi miestami vápence, vyššie flyšové vrstvy pieskovcov a bridlíc. Vrstvy sú tektonicky málo porušené. Na podklade ležia diskordantne, horizontálne alebo len málo sklonené.

Paleogénne more vniklo od juhu aj do oblastí južne od horského chrbta. Vznikali v ňom najskôr kontinentálne sedimenty (bauxity, sladkovodné íly a piesky s uhoľnými slojmi), neskôr morské sliene, numulitové a riasové vápence.

Od neogénu sa začala etapa vývoja potektonických molasových panví. Molasa je charakteristická prevahou detritických hornín, pochádzajúcich z dvíhajúcich sa pohorí. V spodnom miocéne dnešné pohoria ešte neexistovali. Na ich miestach boli panvy, ktoré mali západovýchodný smer.

Vo vrchnom miocéne a pliocéne sa molasové panvy vyvíjali na nových štruktúrnych smeroch, ktoré sú už zhodné s dnešnou orografiou. Tak vznikli Viedenská, Podunajská, Juhoslovenská a Východoslovenská panva. Miocénneho veku sú aj molasové sedimenty v čelnej priehlbine v předpolí flyšových Karpát.

Tektonické procesy v neogéne spôsobili rozlámanie Karpát na množstvo blokov. výlevným radom ryolit - andezit - bazalt a intruzívami granodioritov až gabrodioritov. Vulkanická činnosť prebiehala v niekoľkých etapách. Hlavné fázy vulkanizmu prebiehali v miocéne, najmä v bádene a sarmate, záverečné fázy v pliocene až pleistocene.

Od bádenu sa začali pozdĺž zlomov zdvíhať jednotlivé pohoria. Takto sa vyzdvihli všetky jadrové pohoria. Tieto vertikálne pohyby trvajú až dodnes. Výrazné ochladenie klímy v kvartéri spôsobilo nástup ľadových dôb, ktoré sa striedali s medziľadovými dobami. V ľadových dobách vznikli v najvyšších horských polohách ľadovce, ktoré premodelovali vtedajší reliéf a uložili mořenové sedimenty. Z nich rieky odniesli a uložili glacifluviálne (ľadovcovo-riečne) sedimenty. Horské oblasti sa ďalej dvíhali a podliehali erózii.

V dôsledku dlhého etapovitého vývoja Karpát vznikali vždy v předpolí už existujúceho bloku nové sedimentačně pásma. V nich sa usadzovali horniny, ktoré boli vyvrásnené, a primkli sa k pôvodnej pevnine.

Čelná karpatská priehlbina tvorí orograficky vonkajšie karpatské zníženiny, ktoré predstavujú na Morave Dyjskosvratecký a Hornomoravský úval, Vyškovskú a Moravskú bránu, Ostravskú panvu a pokračujú ďalej na území Poľska. Je to depresná štruktúra pred čelom vonkajších flyšových Karpát. V miocénnom mori sa tu uložili vápnité íly, piesočnaté vápnité íly, piesky alebo slabo spevnené pieskovce, ílovce a zlepence. Vrchná časť vrstiev zostala uložená v pôvodnej vodorovnej polohe, pretože vznikla až po hlavných fázach alpínskeho vrásnenia. Štrky, piesky a íly daného pásma sa využívajú na výrobu stavebných materiálov a priamo v stavebníctve.

Flyšové pásmo je budované jednotvárne sa striedajúcimi vrstvami pieskovcov a ílovcov vrchnej kriedy a paleogénu, ktoré sú miestami hrubé aj niekoľko tisíc metrov. Pieskovce a ílovce sa usadzovali na dne mora za tektonického nepokoja. Zemetrasenia spôsobili pohyby morského dna, vírenie nespevneného materiálu a podmorské zosuvy, ktorými sa hrubší materiál, predtým uložený na pobreží, dostával do stredu panvy.

Flyšové pásmo tvorí mohutný oblúk, ktorý geomorfologicky predstavuje subprovinciu Vonkajšie Karpaty. Z hľadiska regionálneho geologického členenia (Vass a i., 1988) na severovýchodné územie Slovenska zasahuje z vonkajšej flyšovej skupiny jednotka Dukliansko-bukovský flyš. Ostatné územie vonkajších flyšových Karpát je budované magurskou tektonickou jednotkou.

Jej čiastkové jednotky na západnom a severozápadnom Slovensku sú: bielokarpatská, západobystrická, račianska a oravsko-magurská. Pásmo karpatského flyšu je chudobné na nerastné suroviny. Striedajúce sa vrstvy priepustných pieskovcov a nepriepustných ílovcov poskytujú slabé zdroje podzemnej vody. Nepriepustné vrstvy spôsobujú tiež veľký špecifický odtok a zosuvy. Pieskovce a niektoré ílovce, ako materské horniny, poskytujú pomerne málo živín, preto pôdy na nich sú menej úrodné.

Bradlové pásmo sa tiahne ako úzky pruh, oddeľujúci Vonkajšie a Vnútorné Karpaty. Skladá sa zo silne stlačených vrás druhohorných a paleogénnych hornín. Pôvodne bradlové pásmo predstavovalo antiklinálne vztýčené vrstevné komplexy, ktoré neskôr podľahli výberovej erózii. Dnes predstavuje takmer po celej dĺžke eróznu brázdu, ktorá vznikla na miestach pôvodne budovaných menej odolnými vrstvami vrchnej kriedy s prevahou tzv. púchovských slieňov. Tie tvorili obal jurským a spodnokriedovým vápencom, nachádzajúcim sa v jadre. Len tam, kde vápence vystupujú ako rozmernejšie kryhy, alebo sú husto zastúpené, sa povrch pásma zdvíha, lebo medzi kryhami sa zachovali i sliene. Taká situácia je v Pieninách. neogénu Viedenskej panvy pri Podbranči na Myjavskej pahorkatine, odtiaľ prechádza pozdĺž Váhu k Žiline, ďalej na východ cez Kysuce a Oravu do Poľska. Vnútro karpatský paleogén s...

tags: #Hronské #Kosařiska #klimatické #poměry

Oblíbené příspěvky:

• Základy přežití
• Drtiče větví: HECHT 6173 a VARES SHARK 2,2
• Informace o autobusovém nádraží Vrchlabí
• Odvoz objemného odpadu v ČR
• Návod: Jak na výměnu odpadu u dřezu