Skládka Senec a ochrana životního prostředí

Občané města Senec, Občanské sdružení Moje Mesto a pracující občané v Senci a blízkém okolí se aktivně angažují v ochraně životního prostředí. Vážení zodpovědní představitelé tohoto města a úředníci zodpovědní za vedení tohoto města.

My, níže podepsaní obyvatelé města Senec, majitelé nemovitostí v Senci a sousedících obcí, pracující v Senci a blízkém okolí, se na základě čl. 27 Ústavy SR a zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov obraciame na členov mestského zastupiteľstva a primátora mesta Senec Ing. Karola Kvála a MsZ města Senec, Mierové nám.

Petice občanů za čisté ovzduší

Navazujeme na PETICI OBČANOV MESTA SENEC A OKOLITÝCH OBCÍ ZA ČISTÉ OVZDUŠIE BEZ ZÁPACHU z 30.10.2013. Uplynuly tři roky od této petice a situace se nezměnila. Máme vážnou obavu o svoje zdraví a zdraví našich dětí. Komfort bydlení v nejvíce zasažených částech je značně snížený. Večer se nedá větrat, čisté prádlo na balkonech nasákne zápachem. Také my občané, kteří do Sence dojíždíme za prací, máme zhoršené pracovní prostředí.

Žádáme Vás o zabezpečení našeho ústavního práva podle čl. Žádáme primátora města Senec a MsZ, aby tuto situaci řešili a zabezpečili zastavení zamorování ovzdušia a zhoršování životního prostředí v Senci a jeho blízkém okolí. Nepříjemný zápach je intenzivně cítit už na dálnici, kde “vítá” všechny, kteří vcházejí do města.

Žádáme, aby bylo v novém územním plánu limitované množství uloženého odpadu v meste Senec na území s regulatívom “skládka” na maximálne množstvo 870 000 m3. Limotovaním tohto množstva eliminujeme objem zapáchajúcich skládkových plynov, ktoré sa voľne vyparujú do ovzdušia a roky ešte budú, zabránime znečisteniu spodných vôd, negatívnemu vplyvu na ekonomiku mesta a poškodeniu turistického ruchu.

Čtěte také: Ochranné podloží skládky Senec

Podepsáni: Ing. Peter Hečko, Ing. David Tengeri, Ing. Mária Hudáková, Bc. Peter Baláž, JUDr. Ondrej Beracka, Ing. Silvia Paludová, Ing.

Problémy s provozem skládky

Senec 29. septembra (TASR) - Je len otázka času, kedy nastane moment, že sa odpady z mesta Senec vyvážať nebudú pravidelne či vôbec. Upozornil na to generálny riaditeľ spoločnosti AVE SK odpadové hospodárstvo Peter Krasnec.

Jeho firma už mestu oznámila, že pre ukončenie prevádzky skládky v lokalite Červený Majer a s tým súvisiace problémy so zneškodnením odpadov na okolitých skládkach nebude od 28. septembra do 2. októbra zabezpečovať zvoz a zneškodnenie komunálneho odpadu z rodinných domov.

"Keďže na západnom Slovensku síce existuje viacero skládok odpadov, ktoré však považujú za devízu voľný priestor pre svojich zákazníkov (zároveň jediná spaľovňa má odstávku do 31. októbra), dostali sme sa pod tlak, kam s odpadom zo Senca a okolitých obcí," uviedol pre TASR Krasnec. Tvrdí, že musia voliť strategický prístup, kam s odpadom ďalej, keďže ku koncu augusta skončila prevádzku ich skládka v lokalite Červený Majer a nastali problémy so zneškodnením odpadov na okolitých skládkach odpadov.

"Skládka Čukárska Paka a skládka Dubová nám zavreli brány už prvý septembrový týždeň a na zvyšných troch - Trnava, Čierna Voda a Veľké Dvorníky, máme obmedzený denný kontingent návozov," spresnil riaditeľ. Odpad sa tvorí každý deň a pokiaľ nie je priestor na jeho zneškodnenie, vznikne podľa jeho slov problém, ktorý nastal v Senci.

Čtěte také: Služby pre domácnosti v Senci

Krasnec deklaruje, že pokiaľ sa čo najskôr nevybuduje nová kazeta skládky odpadov v Senci, je reálny predpoklad, že daná situácia sa môže zopakovať nielen v Senci, ale aj v iných obciach a priemyselných parkoch regiónu Senecko, odkiaľ sa zvážal odpad na zneškodnenie na skládku v Červenom Majeri.

"O danej situácii komunikujeme s mestom Senec, ako aj obyvateľmi mesta a je nám ľúto, že pre niekoľko aktivistov a ich prístupom k procesu rozširovania skládky odpadov musí trpieť tento stav ďalších temer 20.000 obyvateľov mesta Senec a veľká časť spoločností v priemyselnom parku v Senci a okolí," poznamenal šéf AVE SK odpadové hospodárstvo.

Zatváranie či obmedzenie budovania nových kapacít skládok odpadov zapríčiňuje podľa neho hlavne na západnom Slovensku absenciu legálnych miest, kam s odpadom. "To je aj prípad našej regionálnej skládky odpadov, ktorú sa snažíme rozšíriť už štvrtý rok, ale vydanie stavebného povolenia je pre aktivistov a nedokonalú legislatívu v nedohľadne," uviedol.

Mesto Senec považuje vzniknutý stav za neprijateľný, a preto intenzívne hľadá spôsob, ako túto službu občanom zabezpečiť. "Mesto využije všetky dostupné právne prostriedky vyplývajúce zo zmluvného vzťahu so zvozovou spoločnosťou na riešenie vzniknutej situácie," uviedlo mesto.

Zápach a dopady na obyvatele

Senecká skládka je od augusta minulého roka zatvorená, pretože jej skončilo povolenie. Proti tomu sú obyvatelia Senca, ktorí bývajú bližšie ku skládke. Zápach, ktorý som cítil, sa naozaj nedá k ničomu prirovnať. Dá sa však povedať, čo je na ňom iné - na rozdiel od zápachu týždeň plného smetného koša si naň človek nezvykne. Aj po dvoch hodinách bolo arómu skládky cítiť v lese rovnako ako v prvom momente.

Čtěte také: Kladenská skládka: Vše, co potřebujete vědět

Skládka s oficiálnym názvom Červený majer sa delí na tri etapy. Prvá a druhá nefungujú už roky, nie sú riadne uzatvorené ani rekultivované a v podstate je to neriešená environmentálna záťaž. Tretiu etapu prevádzkuje AVE SK, spoločnosť rakúskej skupiny AVE, ktorá je v biznise so slovenským odpadom pätnásť rokov. V auguste minulého roka však skončilo povolenie aj tu.

Z tejto pyramídy trčia „komíny”, ktoré slúžia na odplynenie tretej etapy. AVE SK ju chce znovu spustiť, a to tak, že ju ešte rozšíri. Občianski aktivisti zo Senca hovoria, že nemajú dosť dôkazov na to, aby za pôvodcu zápachu určili tretiu etapu skládky. Konateľ AVE SK Peter Krasnec sa bráni tým, že skládku prevádzkovali podľa platných noriem a SIŽP ich za príčinu zápachu nikdy neoznačila.

Seneckú skládku však necítia iba Senčania. Zápach z nej sa šíri aj ponad diaľnicu D1, ktorá je len 200 metrov vzdialená a oddelená pásom stromov. Vodiči, ktorí tadiaľ prechádzajú, si myslia, že ide o hnojivo zo susedných polí. Nie je to tak.

Nie je to tým, že si títo ľudia dobre nepremysleli, kam sa nasťahujú? Tengeri však býva až tri kilometre od Červeného majera. Ďalšia mladá Senčanka Laura Ondriašová ukazuje na mapu o pol kilometra vzdušnou čiarou bližšie k skládke. Pred tromi rokmi, keď sa prisťahovala do nového bytu, boli podľa nej „epizódy smradu” zriedkavé a vyskytovali sa iba v lete. Teraz už v noci nemôže otvoriť okno ani v najväčších horúčavách. „Musíme mať pustenú klímu,” hovorí.

Najbližšie domy, len dvesto metrov od skládky, stáli podľa Senčanov už pred päťdesiatimi rokmi. „Inšpekcia necítila žiadny zápach zo skládky,” píšu inšpektori SIŽP vo výsledkoch kontroly spred štyroch rokov. Vymýšľajú si teda obyvatelia mesta zápach, ktorý neexistuje?

„Keď sa začalo pracovať z domu, mali sme viac času. Večer sme si pozreli, ako fúka vietor. Sadli sme dvaja, niekedy traja na bicykle a išli sme tam, kam by mal zápach smerovať, ak je zo skládky. Zozbierali stovky pozorovaní a svedectiev miestnych. Za ten čas sa z nich vraj stali aj experti na zápach. O dôvodoch, prečo inšpektori v správach tvrdia, že nič necítili, nechcú špekulovať. Z ich slov však cítiť, že k postupu SIŽP majú výhrady.

Už v povolení SIŽP, vydanom ešte v roku 2008, sa pritom počítalo aj s vybudovaním zariadenia na spaľovanie plynov. Senčania navyše vysvetľujú, že zápach je najviac cítiť počas letných nocí alebo v zime pri nízkom tlaku. „Okná môžem v noci nechať otvorené jedine vtedy, keď je silnejší vietor,” hovorí Ondriašová. „Pozriem sa na aplikáciu a vidím, že sa zmenil vietor. Ona aj Tenegeri pripomínajú, že nemajú prístroje ani oprávnenie na robenie meraní. „To je úloha SIŽP.

Vlani v lete si dal inšpektorát vypracovať prvýkrát aj vlastné merania. „Zistené výsledky sú niekoľkonásobne vyššie, ako boli zistené po minulé roky,” uvádza sa v správe. Dôvodom vraj môže byť navážanie materiálu, ktorým sa skládka zasypáva.

„Príčinou zápachu sú skládkové plyny, ktoré vznikajú v procese biodegradácie odpadu,” zhoduje sa s občanmi Senca SIŽP. „Nevieme jednoznačne určiť pôvod zápachu, pretože máme výsledky len z monitorovania plynov z tretej etapy a nemáme na porovnanie meranie skládkových plynov z prvej a druhej etapy skládky. Šanca na robenie ďalších meraní z dvoch už zarastených etáp skládky je malá. Musela by ich opäť robiť externá firma a na to momentálne nie sú peniaze.

Denník E má k dispozícii aj protokol z merania, ktoré si nechala SIŽP vypracovať na tretej etape. Obsahuje ešte jedno zistenie. „Skládkový plyn v telese skládky je v stave mierneho pretlaku. Podľa vyhlášky sa musia plyny spaľovať, a keď je to možné, „energeticky zhodnocovať”, to znamená používať na výrobu tepla. To by problém so šírením zápachu vyriešilo aj podľa Jána Čapa, odborníka na skládky, ktorého si mesto Senec na monitoring najalo už v minulosti.

„Spaľovaním pri teplote 1200 stupňov Celzia by sa mali zničiť všetky nežiaduce zapáchajúce látky. Vyhláška sa však odvoláva aj na nevinne vyzerajúcu normu, ktorá je uvedená v poznámke pod čiarou. Má označenie STN 83 8108 a v prípade skládok hrá podstatnú úlohu. Táto norma pritom dáva spoločnosti AVE SK zámienku, aby skládkový plyn nemusela spaľovať. Určuje, čo je to skládkový plyn aj kedy je na spaľovanie technicky vhodný. A tu je problém.

Martinský les v tesnom susedstve seneckej skládky na Červenom majeri je chráneným územím európskeho významu. Metán tvorí hlavnú časť skládkového plynu, nie je ho však cítiť. Na stranu AVE SK sa pritom s rovnakým argumentom pridalo pred dvoma rokmi aj ministerstvo životného prostredia. „Na základe informácií od spoločnosti AVE SK doposiaľ neboli namerané také hodnoty metánu (v zmysle STN 83 8108), ktoré by vyžadovali vybudovanie zariadenia na spracovanie alebo spálenie tohto plynu,” odpovedalo obyvateľom Senca na viacero sťažností týkajúcich sa zápachu, hoci metán s ním nijak nesúvisí.

Spaľovanie skládkových plynov sa dá robiť aj bez dostatočného podielu metánu, vtedy to však je stratové, pretože do plynu treba pumpovať horľavinu.

Budoucnost skládky a alternativní řešení

„Nepredpokladáme, že by sa skládka nerozšírila,” hovorí sebavedomo konateľ AVE SK Peter Krasnec. Otázne podľa neho je len to, kedy. V žiadosti o rozšírenie skládky sľubuje AVE SK aj vybudovanie kompostárne a linky na zhodnocovanie stavebného odpadu. „V novom projekte plánujeme aj spaľovanie plynov,” hovorí Krasnec. „Aj tak si však myslím, že zápach nepochádza od nás. Je tu divoká skládka z prvej a druhej etapy, ktorá stále pracuje. Dodáva, že na ich odplyňovacích šachtách sú biofiltre. Odborník na skládky Čapo však tvrdí, že tie si so zápachom neporadia.

Problém s rozširovaním majú podľa Krasneca len siedmi aktivisti. „Všetky ostatné inštitúcie nám zaslali pozitívne stanovisko. Mali sme tu niekoľko kontrol, bez nálezu. V decembri pritom SIŽP Denníku E potvrdila, že inšpektori dali tretej etape na Červenom majeri viacero pokút. V stave riešenia sú ďalšie dve kontroly, ktoré sa týkajú aj prevádzkovania odplyňovacích šácht.

Pochybnosti sa objavujú aj v súvislosti s možnou kontamináciou podzemných vôd. „V prípade monitorovania kvality podzemných vôd bolo v záverečných správach konštatované prekročenie ukazovateľov znečisťujúcich látok,” informuje SIŽP. Necelé štyri kilometre juhovýchodne od skládky sú obľúbené Slnečné jazerá. Kontrolóri Európskej environmentálnej agentúry tejto lokalite ako jedinej z hodnotených udelili minulý rok známku „nevyhovujúca”. Občania bojujúci proti skládke hovoria, že by to mohlo súvisieť aj s priesakmi.

Jeden z dôvodov, prečo tak neurobili, je strach z toho, že AVE SK bude svoje ekonomické záujmy brániť žalobami a súdom. Stavebná uzávera mohla rozširovanie skládky zatrhnúť bez ohľadu na to, aké by bolo rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia. Senecký primátor hovorí, že kým nie je rozhodnuté o znovusprevádzkovaní skládky, vozia odpad na inú, vzdialenú 45 kilometrov. Má pravdu v tom, že voziť odpad autami na naftu nie je ekologické.

Boli by Ondriašová a Tengeri, ktorí bojujú proti zápachu zo smetí, ochotní platiť viac? Obaja okamžite prikyvujú. A čo ostatní ľudia v Senci? Údaje z mesta Senec hovoria, že za deväť mesiacov minulého roka vytriedili obyvatelia len necelú tretinu odpadu.

Skládky od časti odpadu odbremení povinnosť obcí a miest triediť kuchynský biologický odpad od začiatku tohto roka. Zvyšky z kuchyne totiž tvoria podstatnú časť toho, čo vyhadzujeme. Výnimku majú ešte dva roky Bratislava a Košice, pretože majú spaľovne.

Na prvý pohľad to vyzerá dokonale - odpad „zmizne” v plameňoch a tie poslúžia na výrobu tepla. Akurát že až také čisté to nie je. Po spálení ostávajú tony toxického popolčeka, ktorý treba uskladňovať. Vznikajú tak zase nové haldy.

Ľudia z odpadovej brandže poznajú ešte jednu pyramídu okrem tých, ktoré vytŕčajú na skládkach. Je to pyramída odpadového hospodárstva. Tá určuje, v akom poradí sa majú používať rôzne spôsoby na likvidáciu odpadu. A čo sú dva najlepšie prístupy podľa pyramídy? Predchádzať tomu, aby odpad vôbec vznikol, alebo ho pripraviť na opätovné použitie.

Tabulka: Alternativy likvidace odpadu

tags: #skládka #Senec #ochrana

Oblíbené příspěvky:

• Ochrana ovzduší - studijní podklady
• Jízdní řády autobusů Ostrava Zábřeh
• Národní přírodní rezervace Soos
• Soutěž pro mladé myslivce
• Udržitelnost a víno v Bag-in-Box