Kniha Ekologie: Jedinci, populace a společenstva od autorů Begon, Harper a Townsend, v českém překladu vydaná Univerzitou Palackého v roce 1997, představuje obsáhlou monografii zabývající se vztahem jedince, populace a společenství v životě na Zemi z pohledu ekologie. Tato učebnice se rychle vyprodala a z roka na rok se stávala nedostupnější.
V době, kdy vyšlo kompendium Ekologie: jedinci, populace, společenstva (1997), autor článku pracoval jako vědecko-pedagogická pomocná síla a knihu si zakoupil. Od roku 2005 začal přednášet kurz všeobecné ekologie a jeho příprava přednášek byla založena právě na uvedené učebnici, kterou i doporučoval jako základní literaturu.
Na podzim 2010 se čtenáři dočkali nové učebnice s názvem Základy ekologie, přeložené z 3. vydání anglického originálu Essentials of Ecology (2008). Nová učebnica má viac ako 500 strán v celofarebnom prevedení na kriedovom papieri. Hoci má mäkký (brožovaný) obal, väzba sa zdá pevná a dostatočne trvanlivá, aj v prípade intenzívneho používania knihy.
Hlavný text je doplnený „boxami“ podrobne rozvádzajúcimi napríklad historické medzníky v ekológii a matematický aparát alebo kladúcimi „ekootázky“ k téme. Za jednotlivými kapitolami sa nachádza súhrn problematiky, otázky na zamyslenie sa nad témou a precvičenie. Grafické spracovanie knihy je na vynikajúcej úrovni.
Preklad je vydarený; mám k nemu len jednu výhradu: škoda, že prekladateľ dal prednosť výrazu „kompetícia“ pred gramaticky ohybnejším a v našich končinách lepšie znejúcim slovom „konkurencia“. Text je po odbornej stránke náročný a hutný, ale číta sa dobre. Autori sa ho snažili na mnohých miestach odľahčiť a vysvetliť mnohými príkladmi a prípadovými štúdiami. Nebránili sa ani poukazovaniu na mnoho javov a procesov, ktorých vysvetlenie a význam v ekológii ešte nie je úplne jasný.
Čtěte také: Životní prostředí Petrohradu
Ako možno predpokladať z názvu i úvodu knihy, ale aj z očakávaní, ktoré boli spojené s jej prípravou a vydaním, mala by byť základnou učebnicou ekológie pre vysokoškolských študentov príslušných odborov. Túto ambíciu však predkladané dielo podľa môjho názoru nespĺňa. Prečo? Od prvých riadkov je text knihy vysoko odborný.
Keď sa odosobním a predstavím si, že by som o vede s názvom ekológia nevedel nič a chcel by som sa o nej poučiť, štúdium by bolo mimoriadne komplikované. Bezpochyby by som nevedel do hĺbky oceniť množstvo detailov a nuansí, ktoré vysvetľovanie problematiky prináša. Už prvá kapitola začína štyrmi prípadovými štúdiami, kde sa autori snažia priblížiť komplexnosť a zložitosť výskumu v ekológii a (asi) čitateľa ďalej motivovať.
Kto však o ekológii nič nevie, predpokladám, že nedokáže význam týchto príkladov oceniť, možno ani pochopiť. Od čitateľa sa totiž vyžadujú pomerne hlboké znalosti nielen z ekológie (napríklad o mutualizme, sukcesii, podstate spoločenstiev a populácii), ale aj z ďalších disciplín, najmä z numerického spracovania údajov. Spomínané prípadové štúdie sú pre začiatočníka príliš komplikované.
Kapitola 3.2. má síce názov Faktory prostredia, ale je tu rozobratý len jeden faktor - teplota. Ostatné chýbajú, čiastočné informácie o nich sa dajú nájsť na rôznych miestach knihy. Kým kapitola 4.2. Geografie společenstev ve velkých i malých měřítcích je napísaná majstrovsky, zdá sa mi, že podkapitola 4.5.2. Ekologie jezer je bez bližších poznatkov z hydrobiológie pre čitateľa v podstate nepochopiteľná (s.
Veľká časť ekológie sa zaoberá vzťahmi (interakciami) medzi organizmami. Preto „roztratenie“ poznatkov o jednotlivých interakciách po celej knihe a ešte k tomu na rôznej úrovni považujem v takto zameranej knihe za nešťastné. Predácia a parazitizmus by mohli byť spracované, vzhľadom na ich špecifiká, skôr ako samostatné kapitoly.
Čtěte také: Ekologické aspekty vody v podniku
Celkovo je text napísaný na špičkovej odbornej úrovni (miestami až príliš), niekoľko drobností sa predsa len vyskytlo. Na s. 63 sa uvádza, že krídla vtákov a netopierov sú príkladom analógie. Predné končatiny vtákov a cicavcov (vrátane netopierov) sú zo zoologického hľadiska chiropterygium a jednoznačne sú to orgány homologické. Mimochodom, v učebnici Ekologie... vo výkladovom slovníku (s. 851) autori uvádzajú ako príklad homológie vtáčie krídla a predné končatiny cicavcov. Na s. 102 sa napodobňovanie výstražného nejedlého sfarbenia živočícha živočíchom neškodným označuje ako miméza.
Štruktúru knihy a náročnosť spracovania problematiky považujem za ideálnu pre doktorandské štúdium, lebo doktorandi už základy ekológie „preskákali“ a teraz môžu ísť do detailov a k podstate veci. Tí bezpochyby text ocenia a budú len otvárať oči nad tým, čo všetko je v ekológii možné a kam sa dá ísť.
Kniha Základy ekologie bude ale určite dobrou pomôckou aj pre ekológov - začiatočníkov (keďže sa pre nich stala dostupnou). Pedagógovia stoja pred veľkou úlohou - mali by sprístupniť poznatky tak, aby boli zrozumiteľné a umožnili neskôr pochopiť hlbšie súvislosti.
Čtěte také: Nerezová ocel a životní prostředí
tags: #ekologie #jedinci #populace #spolecenstva #ucebnice