Elizabeth Chalecki a environmentální bezpečnost

13.03.2026

Dr. Elizabeth L. Chalecki působí na University of Nebraska Omaha (UNO) od srpna 2014, kde je docentkou politologie. Je také nerezidentní výzkumnou pracovnicí ve Stimson Center, přední instituci zabývající se zahraniční politikou, která podporuje mezinárodní bezpečnost a sdílenou prosperitu prostřednictvím aplikovaného výzkumu a globálního zapojení. Dr. Chalecki nedávno ukončila stáž na Goucher College jako hostující Mellon Scholar pro environmentální studia.

Jako profesorka mezinárodních vztahů vnímá globální řád skrze národní bezpečnost. Tvrdí, že bezpečné národy nemají potřebu začínat války, ale angažují se v mezinárodním obchodu a budování institucí. Když v polovině roku 2000 začala zkoumat a psát o klimatické bezpečnosti, většina bezpečnostních odborníků neviděla souvislost mezi globálním oteplováním a armádou. Porozumění přímým a nepřímým dopadům klimatických změn a technologiím, které používáme k boji proti nim, bude klíčové pro vytvoření realistické a perspektivní strategie pro Spojené státy.

Dr. Chalecki byla členkou Covid Cohort ve Wilson Center. Je také výzkumnou pracovnicí v Programu pro environmentální změny a bezpečnost ve Woodrow Wilson Center a Research Chair s Fulbright Canada. Její odbornost spočívá v oblastech klimatických změn a bezpečnosti, mezinárodní environmentální politiky a průniku vědy/technologie a mezinárodních vztahů.

Mezi její publikace patří výzkumy o geo-inženýrství a teorii spravedlivé války. Publikovala více než 25 prací na různá témata, jako je environmentální terorismus, mezinárodní právo a formování režimu geo-inženýrství.

Jednou z oblastí jejího zájmu je Arktida. Vzhledem k tomu, že v důsledku klimatických změn se a nerastného potenciálu Arktídy se uvažuje o možnosti vzniku ozbrojeného konfliktu mezi některými ze států Arktídy, nebo mezi všemi zároveň. Rastúce ceny ropy a súčasne zaznamenané rekordné úbytky ľadovej pokrývky Se-verného ľadového oceánu v lete v roku 2007 a 2008 opäť pripomenuli význam, príležitosti a výzvy, ktoré naskytuje Arktída. Autor uskutočňuje svoju analýzu na zá-klade primárnych zdrojov a článkov v odborných periodikách. Práca konštatuje existenciu konfliktu medzi arktickými štátmi. Ale riziko vypuknutia ozbrojeného konfliktu považuje za malé, pokiaľ zainteresované štáty budú naďalej rešpektovať existujúci právny rámec.

Čtěte také: Vnitřní vysídlení osob: Studie

Konfliktní potenciál Arktidy

V úvodu této seminární práce je třeba vymezit některé autorom použité kritické pojmy tak, aby bolo zrejmé ako tieto pojmy chápe a ako s nimi operuje. Pred-metom tejto práce je analýza konfliktného potenciálu Arktídy v kontexte globálnych klimatických zmien, v dôsledku ktorých sa dramaticky mení prostredie, klíma a pod-mienky nielen arktického regiónu. Dôležité je predovšetkým vymedzenie pojmu konflikt a jeho odlíšenie od pojmu kríza, v ktorých používaní dochádza k nejasnostiam a nezrovnalostiam.

Pre účely tohto textu budeme rozumieť konfliktom stret medzi jasne defino-vateľnými aktérmi, ktorí usilujú o uplatnenie svojho záujmu v jednej alebo viacerých zhodných oblastiach, pričom títo aktéri pociťujú vzájomný stret ako situáciu, kedy zisk jednej strany znamená stratu strany druhej.

Arktida a její definice

Arktídu môžeme vymedziť ako najsevernejšiu oblasť na Zemi, ktorá sa rozprestiera v okolí Severného pólu a jeho hranicu vytyčuje severný polárny kruh. Medzi pevninskú časť Arktídy patria územia - severnej Aljašky, severozápadného teritória Kanady, kanadské arktické ostrovy, Grónsko (patriace Dánsku), Špicbergy (Nórsko), severné Švédsko a se-verné Fínsko a severné územia Ruska.

V posledných rokoch ľadovej pokrývky Severného ľadového oceánu výrazne ubúda. Tieto zmeny sú spojené s globálnymi zmenami klímy, ktoré sa v Arktíde prejavujú niekoľko násobne viac ako na iných miestach planéty. Všeobecné otepľovanie má predovšetkým za následok roztápanie a výrazné ubúdanie ľadovej plochy na severe našej planéty. Práve tieto dramatické zmeny v zmenšovaní ľadovej plochy a otepľovaní klímy v Arktíde vyvolávajú obrovské očakávania nielen zainteresovaných štátov, ale aj mnohých NGOs a nadnárodných spoločností. Otepľovaním a roztápaním ľadovcov dochádza k výraznej zmene arktického ekosystému a životného prostredia pre organizmy žijúce za severným polárnym kruhom.

Pravdepodobne najdôležitejšou témou v kontexte otepľovania a roztápania ľa-dovcov v Arktíde, je pomalé sprístupňovanie obrovského množstva nerastného bohatstva. Odhaduje sa, že až 25 % doteraz neobjavených svetových zásob ropy a zemného plynu by sa mohlo nachádzať za severným polárnym kruhom, v pomere 1:3.

Čtěte také: Příležitosti environmentální výchovy

Aktéři v Arktidě

V tejto kapitole sa pokúsim poukázať na aktérov, ktorí sú aktívni v Arktíde a témach s ňou spojených. V súčasnosti je Arktída zaujímavá práve v dôsledku roztápajúcich sa ľadovcov a následných možností, ktoré sa budú s ubúdajúcim ľadom naskytovať čoraz častejšie. Treba si uvedomiť, že Arktída si získala súčasnú pozornosť aktérov až s radikálne nastupujúcimi zmenami klímy. Bez preháňania, Arktída je globálnou témou. S roztápajúcim ľadom sa vynášajú na povrch doteraz „zamrznuté“ otázky a pro-blémy.

Medzinárodné právo sa Arktídou špeciálne nijak nezaoberá. Problémy sa predovšetkým týkajú vymedzenia hraníc a územných nárokov štátov, ktoré sa netýkajú iba pevniny, ale aj podmorskej pevniny, najmä kontinentálneho šelfu. V stručnosti sa dá povedať, že ratifikácia tejto zmluvy zainteresovanými štátmi (Kanada, Rusko, Nórsko, Dánsko) odštartovala preteky o Arktídu, konkrétne o podmorské územia kontinentálneho šelfu.

V posledných rokoch sa v Arktíde začali aktívne angažovať predovšetkým štyri štáty, ktoré majú priame pobrežné hranice s Arktídou a ratifikovali UNCLOS. Týmito štátmi sú - Kanada, Rusko, Dánsko a Nórsko. Spomína sa aj Island, ale ten hraničí s Arktídou iba vďaka svojim pobrežným vodám. Ďalšou kategóriou arktických štátov sú Švédsko a Fínsko, ktorým časť ich severného územia zasahuje za severný polárny kruh, ale nemajú pobrežnú hranicu s Arktídou. Okrem štátnych aktérov sú aktívny v problematike Arktídy aj neštátni aktéri. Jedná sa najmä o rôzne NGOs pôsobiace predovšetkým v oblasti ochrany životného prostredia. Svoje predovšetkým, ale nielen environmentálne záujmy má v Arktíde aj EU. Aj Severoatlantická aliancia veľmi aktívne sleduje vývoj a zmeny prebiehajúce v Arktíde. Arktída sa pomaly stáva jednou z hlavných tém NATO.